2016 – 2021 Radosť, mladosť, nádej

Ilse Aichingerová so svojimi deťmi Clemensom Eichom a Mirjam Eichovou v záhrade domu v Großgmaine. Foto: archív Stefana Mosesa

„Je koniec,“ povedia tí po tebe, „je mŕtva!“ Pšt! Nechajte ich, nech si vravia! (Spútaný, s. 74)

Keď Ilse Aichingreová na jar 1952 prečítala pred Skupinou 47 svoj Zrkadlový príbeh, nenasledovala diskusia ani žiadna kritika. Text spisovateľov nesporne presvedčil a bolo takmer samozrejmé, že ju za to odmenia Cenou Skupiny 47. Aichingerovej postavenie ako jednej z najvýznamnejších autoriek 20. storočia píšucich po nemecky je už veľmi dlho nespochybniteľné. Uznania sa jej dostalo tiež od kolegýň a kolegov viacerých generácií: od Ruth Klügerovej cez Josefa Winklera až po Uljanu Wolfovú. Jej texy pôsobia podnes na čitateľov tichým a suverénnym tónom. Väčšinou sú to dialógové scény, v ktorých sa meria vzťah medzi jazykom a skutočnosťou. Ak sa Aichingerová spočiatku obracia s láskou a túžbou na sestru v ďalekom exile, tak svojou „výzvou k nedôvere“ oslovuje nás všetkých. V rozhlasových esejach z konca 50. rokov spomína na tých, čo zomreli privčas – všetky tieto texty sa vďaka najnovším vydaniam jej kníh dajú čítať nanovo. Aj po smrti Ilsy Aichingerovej jej texty hovoria – od konca sem a smerom ku koncu. V nástojčivom vyznaní viery sa zakaždým odvolávajú na „radosť, mladosť, nádej“ a obracajú sa na všetkých, ktorí ešte neustrnuli vo svojich predstavách a ktorí sú schopní vydať sa na cestu. Aichingerovej slová sú vypočuté.
Dva filmy podľa poviedok Ilsy Aichingerovej: tanečný film „Bound – Spútaný“ od Jana Schmidta-Garreho s Corinnou Harfouchovou a Saburo Teshigawara (2008) a „Kde bývam – film venovaný Ilse Aichingerovej“ od Christiny Nagelovej (2016)
Počúvať, ako sa v tejto knihe hovorí: Väčšia nádej ako audiokniha s Annou Bennentovou (hlas), Ottom Lechnerom a Petrom Rosmanitom (hudba). Vieden: vydavateľstvo Mandelbaum 2016
  1. Das heilige Land Ilse Aichinger 1:47
  2. Die grosse Hoffnung Ilse Aichinger 10:40
  3. Der Kai Ilse Aichinger 7:29
  4. Das heilige Land Ilse Aichinger 11:44
  5. Die Angst vor der Angst Ilse Aichinger 0:57
  6. Der Tod der Grossmutter Ilse Aichinger 5:27
  7. Flügeltraum Ilse Aichinger 7:40
  8. Die grössere Hoffnung Ilse Aichinger 9:05
„V žiadnu hodinu“ je „aichingerovej dom“ otvorený: iniciatíva viedenských autoriek/autorov, výtvarných umelkýň/umelcov a čitateliek/čitateľov Aichingerovej diel, ktoré/ktorí už viac ako päť rokov sporadicky dajú zažiariť Aichingerovej textom vo Viedni v podobe galerijnej výstavy, čítania, rozhlasovej hry naživo či filmového premietania. Stopy súčasných i minulých projektov nájdete na http://www.aichingerhaus.at/
Projekt Sarah Eleny Müllerovej, v ktorom bude Aichingerovej „Môj jazyk a ja“ pretransformovaný do virtuálnej reality. (link)
Zlé slová preložené dvojicou básnikov: Bad Words. Translated by Uljana Wolf and Christian Hawkey. London, New York, Calcutta: Seagull Books 2018.
Aké vety. O Ilse Aichingerovej. Zost. Theresia Prammerová, Christine Vescoliová. Pôvodné príspevky od: Helmut Böttiger · Sonja vom Brocke · Elke Erbová · Ruth Klügerová · Hannah Markusová · Sascha Michel · Marion Poschmannová · Monika Rincková · Ferdinand Schmatz · Marlene Streeruwitzová · Daniela Striglová · Andrea Winklerová · Uljana Wolfová · Reto Ziegler (Edition Korrespondenzen)
Helga a Ilse Aichingerové: Píšem pre Teba a každé slovo z lásky. Korešpondencia, Viedeň – Londýn 1939 – 1947. Zostavila, komentovala a doslov napísala: Nikola Herwegová. Viedeň: Edition Korrespondenzen 2021
Ilse Aichingerová: Výzva k nedôvere. Rozličné texty 1946 – 2005. Zost. Andreas Dittrich. Frankfurt nad Mohanom: S. Fischer 2021
Ilse Aichinger: (Rozhlasové eseje. Zost. Simone Fässlerová). Viedeň: Edition Korrespondenzen 2021
Ingeborg Bachmannová, Ilse Aichingerová, Günter Eich: držme sa navzájom pevne a držme všetko pevne! Korešpondencia. Zost. Irene Fußlová a Roland Berbig. Úvodné slovo: Hans Höller. Mníchov, Berlín: Piper, Suhrkamp 2021
Helga Michie: bez názvu, guľôčkové pero, 26×7 cm, dátum neznámy (HM 238)

1921 – 1927 Spomienkam nikdy nie je koniec

Ilse Aichingerová a jej identické dvojča Helga sa narodili 1. novembra 1921 vo Viedni a boli pokrstené ako katolíčky.

1927 – 1938 Príbeh vernosti

V lete 1927 sa rodičia rozídu, manželstvo sa skončí rozvodom. Dvojčatá sa vrátia s matkou do Viedne, s otcom však ostávajú v blízkom kontakte. Doba je ťažká.

Väčšia nádej

Názov bol celkom na začiatku, Väčšia nádej, pretože tento pojem nádeje vzdoruje každej nádeji, vlastne je to nádej stratených.

1953 – 1963 Kde bývam

V roku 1953 sa Ilse Aichingerová vydá za nemeckého spisovateľa Güntera Eicha. Usadia sa v bavorsko-rakúskom pohraničí, najprv v Breitbrunne v Hornom Bavorsku a od roku 1956 v Lenggriese.

1963 – 1972 Krtkovia

V lete 1963 sa Aichingerová s rodinou sťahuje do starého domu s veľkou záhradou v Großgmaine v salzburskom regióne. Hospodársky zázrak…

1972 – 1984 Záhuby tisnúť pred sebou

Ešte dlho po smrti Güntera Eicha v decembri 1972 zostane Ilse Aichingerová bývať v dome v Großgmaine, kde žije spolu s matkou.

1984 – 1988 Slová treba zakaždým nanovo zvažovať

Predtým, než sa Aichingerová definitívne vráti do Viedne, usídli sa vďaka iniciatíve svojej vydavateľky, priateľky a mecenášky Moniky Schoellerovej ešte raz a nakrátko vo Frankfurte nad Mohanom.

Vzdialenosť premeniť na vzťah

Ako úzko je navzájom prepojená tvorba dvoch sestier Aichingerových, ktoré od rozchodu v roku 1939 žili ďaleko jedna od druhej, no vždy mali k sebe blízko…

1988 – 1996 Vždy pôjde o presnosť

Päťdesiat rokov po takzvanom anšluse Rakúska a zároveň na vrchole aféry Waldheim sa Ilse Aichingerová vracia do Viedne.

1997 – 2006 „… že potrebujem Viedeň“. V kine zmiznutia

Ako vášnivá návštevníčka kina a kaviarní sa Aichingerová stáva v 90. rokoch viedenským „originálom“. V roku 1995 predniesla prejav pri otvorení Viennale. Na jeseň 2000 uverejnia noviny Der Standard…

2006 – 2016 Sloboda nezúčastniť sa

Prečo „žurnál“, prečo „zmiznutie“, prečo „bleskami osvetliť život“? – Pretože mi záleží najmä na prchavosti. A dokonca aj pri poznámke…