Klimt a Palác Stoclet
(1904–1909)„Dom Stoclet je naozaj veľmi, veľmi krásny. Podľa fotografií si to nemožno ani predstaviť. Aj záhrada je nad očakávanie pekná. Zakaždým, keď tou miestnosťou prechádzam – vynorí sa mi intenzívna spomienka na ‚komôrku’ – na stenu v komôrke, na tú lopotu, na radosti a starosti tej doby, túžba po tej dobe – a ešte oveľa viac.“ Tieto riadky napísal Gustav Klimt 16. mája 1914 svojej múze Emilie Flöge (1874–1952). Je to veľmi pozitívne obzretie sa za projektom, ktorý sa pred necelými desiatim rokmi pre Klimta odvíjal nadmieru problematicky. V roku 1905 Klimta bruselský priemyselník Adolphe Stoclet (1871–1979) a jeho žena Suzanne poverili, aby sa ujal výzdoby stien v jedálni ich paláca. Celý palác, ktorý v rokoch 1905–1911 postavil Josef Hoffmann, je dnes považovaný za najvýstižnejší príklad myšlienky „Gesamtkunstwerku“, ktorú postulovali a o ktorú sa usilovali umelci dielne Wiener Werkstätte založenej v roku 1903. Na umeleckej výzdobe paláca Stoclet sa podieľalo mnoho umelcov, o.i. Carl Otto Czeschka, Ludwig Heinrich Jungnickel či Richard Luksch. Celkové náklady na vybudovanie, skvostné vybavenie a výzdobu budovy sú dodnes zahalené tajomstvom.
Gustav Klimt navrhol vlys do jedálne, ktorý bol vyrobený z najcennejších materiálov v mozaikovej dielni Leopolda Forstnera. Prvé návrhy vlysu Klimt vytvoril už v roku 1905, svoj koncept však neskôr zmenil a vzorové kresby zhotovil v lete roku 1908 behom svojho každoročného letného pobytu pri jazere Attersee, pravdepodobne za pomoci svojej životnej družky Emilie Flöge. „Vzchopiť sa“ k tejto práci ho často stálo obrovské úsilie. Hotový „stocletský vlys“ pozostáva z dvoch takmer zrkadlovo identických častí a nachádza sa na pozdĺžnych stenách obdĺžnikovej jedálne. Dominantným motívom na oboch stranách je strom života, ktorého zlaté, ako volúty zatočené vetvy vypĺňajú plochu, ktorú oživujú kvety, motýle a vtáky. Stojaca postava na ľavej stene nesúca názov Očakávanie tvorí náprotivok k objímajúcemu sa páru s názvom Naplnenie na pravej stene. K tomuto motívu sa Klimt vrátil len o niečo neskôr vo svojej slávnej maľbe Bozk. Vyobrazenia na pozdĺžnych stenách sú prepojené motívom Zlatého rytiera na kratšej stene. Palác je dodnes majetkom rodiny Stocletových a od roku 2009 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.