Klimtov posledný ateliér
(1912–1918)
Gustav Klimt pracoval takmer 20 rokov v ateliéri uprostred spustnutej záhrady v mestskej časti Josefstadt. Po zbúraní budovy našiel prostredníctvom svojho umeleckého kolegu Felixa Albrechta Harta v roku 1912 okúzľujúci domček s veľkou záhradou na ulici Feldmühlgasse 11 vo Viedni XIII. Len pár minút chôdze odtiaľ sa nachádzal vtedy ešte nezastavaný kopec Roter Berg, ale aj zámok Schönbrunn, zoologická záhrada a preslávený zábavný podnik Tivoli. Klimt sa zo svojho bytu na ulici Westbahnstraße 36 vo Viedni II. dostal do ateliéru v štvrti Unter St. Veit buď mestskou dráhou, alebo pešo. Cestou si rád urobil dlhšiu prestávku v Tivoli na kávu so šľahačkou. Tivoli bolo vtedy obľúbeným miestom stretávania umelcov a Klimt odtiaľ napísal Emilie Flöge množstvo pohľadníc. Vybavenie ateliéru sa dochovalo na fotografiách Moritza Nähra, ktorý priestory svojím fotoaparátom zdokumentoval krátko po Klimtovej smrti v roku 1918. Do domu sa vstupovalo cez predsieň, z ktorej sa vchádzalo do prijímacej izby. Prijímacia izba bola zariadená nábytkom z tmavého strieborného duba od Josefa Hoffmanna. Na stenách viselo množstvo farebných japonských drevorezov a čínskych obrázkov, na zemi ležali africké plastiky.
Z okna sa naskytal výhľad na nádherné ružové kry v záhrade, ktoré Klimt veľakrát zachytil vo svojich maľbách. Z prijímacej izby sa cez dve ďalšie miestnosti vchádzalo do svetlom zaliatych priestorov samotného ateliéru, v ktorom stálo niekoľko maliarskych stojanov s maľbami, z ktorých poslednou bola Dáma s vejárom namaľovaná v roku 1917 a obraz Nevesta, ktorý zostal nedokončený. V Klimtovom ateliéri vznikli v rokoch 1912 až 1918 mnohé kľúčové diela, napr. veľkoformátová maľba Smrť a život a niekoľko neskorých krajinomalieb z krajín pri jazerách Attersee a Garda. Mnohí Klimtovi kolegovia umelci, napr. Egon Schiele, ktorý mal ateliér v neďalekej Feldmühlgasse, tu bývali častými hosťami. Vo februári 1918 ranila päťdesiatpäťročného Klimta mŕtvica. Umelec zomrel na následky zápalu pľúc vo Všeobecnej nemocnici. Egon Schiele tam svojho mentora ešte trikrát zvečnil na smrteľnej posteli. Schiele sa po Klimtovej smrti usiloval o jeho ateliér, avšak aj on onedlho nato, v októbri 1918, zomrel na španielsku chrípku, ktorá vtedy zúrila v Európe. Gustav Klimt bol pochovaný na cintoríne v Hietzingu. Dochoval sa Klimtov nekrológ od Egona Schieleho: „Gustav Klimt / Umelec neuveriteľnej dokonalosti / Človek výnimočnej hĺbky / Posvätnej ako jeho dielo.“
