Klimtov Beethovenovský vlys
(1902)
Jednou z najvýznamnejších výstav Viedenskej secesie bola 14. prehliadka (15. apríla – 27. júna 1902). Celá sa odohrávala v znamení hudobného skladateľ Ludwiga van Beethovena (1770–1827), ktorého 75. výročie úmrtia si pripomenuli v roku 1902. Ústredný prvok prezentácie predstavovala Beethovenova socha od Maxa Klingera, ktorú umelec dokončil až tesne pred výstavou, 25. marca 1902. Členovia Secesie vynaložili veľké úsilie, aby toto pre nich veľmi dôležité dielo doviezli do Viedne, teda do mesta, kde Beethoven skomponoval svoje slávne diela. Priestorovú koncepciu výstavy navrhol Josef Hoffmann. Išlo o to, pripraviť pre Klingerovo dielo vhodný priestor a všetko cielene podriadiť jedinej spoločnej myšlienke. Zvláštnosťou výstavy bolo, že jednotlivé umelecké diela neboli označené menami umelcov, ale iba ich iniciálami. Rovnako aj katalóg dodnes považujeme za jednu z umelecky najdokonalejších výstavných publikácií vtedajšej doby. Beethovenovský vlys Gustava Klimta otváral prehliadku výstavy v ľavom krídle Secesie. Táto monumentálna alegória je dnes považovaná za počiatok jeho „zlatého obdobia“ a kľúčové dielo na ceste jeho vývoja k symbolizmu. Pre celé dielo je charakteristická izolácia ľudskej postavy v ploche, funkčné využitie línií na zdôraznenie obsahu a dominancie ornamentálnosti.
Nástenné maľby kazeínovými a zlatými farbami pokrývajú v celkovej dĺžke cez tridsaťštyri metrov ako vlys v hornej polovici steny dve pozdĺžne a jednu užšiu stranu miestnosti a majú sa čítať zľava doprava. Ich program vychádza z interpretácie 9. symfónie Ludwiga van Beethovena Richardom Wagnerom. Beethovenovský vlys bol pôvodne zamýšľaný ako pominuteľné umelecké dielo v kontexte 14. výstavy Secesie a rovnako ako ostatné dekoračné maľby mal byť po skončení výstavy odstránený a zničený. Len šťastnej zhode okolností vďačíme za to, že sa zachoval. Pretože sa na nasledujúci rok plánovala Klimtova retrospektíva, bolo rozhodnuté, že dielo zatiaľ zostane na svojom mieste. V roku 1903 vlys kúpil zberateľ umenia Carl Reininghaus. Vlys zvesili zo steny, rozrezali a na dvanásť rokov uložili do jedného viedenského skladu nábytku, až kým ho Reininghaus v roku 1915 nepredal priemyselníkovi Augustovi Ledererovi, ktorý bol jedným z Klimtových najvýznamnejších priaznivcov a v tom čase vlastnil pravdepodobne najrozsiahlejšiu a najdôležitejšiu zbierku Klimtových obrazov. V roku 1938 bola rodina Ledererových vyvlastnená a vlys sa dostal pod „štátnu správu“. Po skončení druhej svetovej vojny sa ho Erich Lederer rozhodol predať Rakúskej republike. Po celkovej rekonštrukcii budovy Secesie je nástenný cyklus od roku 1986 opäť trvalo sprístupnený verejnosti.
