Klimtovo „Zlaté obdobie“
(1903/05–1911)
Umenie Gustava Klimta nebolo dostupné pre každého. Jeho zákazníkmi boli väčšinou muži z vyšších vrstiev buržoázie. Klimtove diela na zákazku boli odrazom viedenskej spoločnosti, ktorá nezriedka špekulovala o možnom umelcovom pomere s niektorou zo zobrazených dám. Novinárka Berta Zuckerkandl Klimta označila za „stvoriteľa modernej ženy“. Sonja Knips (1873–1959) bola prvou ženou, ktorá sa nechala v roku 1898 Gustavom Klimtom spodobniť. Odvtedy až do roku 1907 vznikol každý rok najmenej jeden dámsky portrét. Podobizeň Margarethe Stonborough-Wittgenstein (1882–1958) predstavuje významný zlom v Klimtovom prístupe k portrétom žien. Ak dosiaľ maľoval dámy zo spoločnosti v súlade s impresionistickou manierou splývajúcu s pozadím, od roku 1905 začínajú dominovať geometrické tvary sprevádzané zlatými plochami. „Mozaiky neslýchanej krásy“ – týmito slovami Gustav Klimt na pohľadnici pre Emilie Flöge z 2. decembra 1903 nadšene popisoval svoje dojmy z cesty po Taliansku.
Nádherne farebné a zlatom hýriace mozaiky z Ravenny boli pravdepodobne jedným z impulzov, aby vo svojich dielach od rokov 1903/05 začal intenzívne používať zlatú farbu. Zlaté pozadie sa do Európy dostalo v 4. storočí z Byzancie a pôvodne bolo vyhradené pre podobizne svätých a panovníkov. Zlato bolo považované za symbol slnka a označovalo božstvo. Kompaktné zlaté plochy ako súčasť obrazu použil Klimt prvýkrát na portréte Fritzi Riedler (1860–1927) z roku 1906. Pozadie i samotná postava sú poňaté geometricky. Túto koncepciu doviedol ešte silnejšie k umeleckoremeselnej dekoratívnosti o rok neskôr na portréte Adele Bloch-Bauer (1881–1925), ktorý dnes popri Bozku patrí k najznámejším Klimtovým maľbám. Telo je badateľné už iba z línie obrysu, postava takmer úplne splýva s ornamentom. Naturalisticky zobrazená je len hlava a ruky. Kritik umenia Ludwig Hevesi popisuje túto maľbu ako „opojenie najušľachtilejšou pestrosťou, farebné potešenie zmyslov, sen drahokamovej vášne. Prehrabávať sa neexistujúcimi drahokamami. V neuchopiteľnej žiare a lesku a mihotavom trblietaní“.