Klimt a umelecká prehliadka Kunstschau
(1908/1909)
Známka pre Kunstschau 1908, Leopoldovo múzeum, Viedeň
V roku 1908 oslávil cisár František Jozef „slávnostným sprievodom k pocte cisárskeho jubilea“ 60. výročie svojho nástupu na trón. Na príprave slávnostného sprievodu sa podieľal celý rad umelcov, o.i. aj okruh umelcov z tzv. „Klimtovej skupiny“, ktorá sa v roku 1905 oddelila od Secesie. K pocte cisárovi sa vtedy táto skupina po troch rokoch znovu voľne zoskupila a od 1. júna do 16. novembra usporiadala na dočasne nevyužitom pozemku budúceho koncertného domu na ulici Lothringerstraße prehliadku umenia, Kunstschau. Areál výstavy, ktorý koncipoval Josef Hoffmann, zaháňal 54 výstavných miestností vybudovaných z dreva a letné divadlo. Po odchode „Klimtovej skupiny“ zo Secesie v roku 1905 bolo motto Ludwiga Hevesiho „Dobe jej umenie. Umeniu jeho slobodu“ odstránené z budovy Secesie. Teraz bolo opäť namontované nad dvere Kunstschau. Kunstschau v roku 1908 priniesla všetkým záujemcom prehľad maliarstva v Rakúsku doplnený o grafiku, sochárstvo, divadelné dekorácie, umelecké remeslo, cirkevné umenie a pod.
Sám Gustav Klimt prezentoval viac než šestnásť malieb, o.i. alegóriu Tri veky alebo svoju dnešnú ikonu Bozk, a vo svojom úvodnom prejave zdôraznil presvedčenie všetkých zúčastnených, „že žiadna oblasť ľudského žitia nie taká nevýznamná a ničotná, aby nemohla poskytnúť priestor umeleckému snaženiu“. Klimt kládol veľký dôraz aj na podporu mladých talentov, takže v roku 1908 dostal prvýkrát príležitosť vystaviť svoje diela Oskar Kokoschka. „Vrchný divoch“ Oskar Kokoska, o dvadsaťštyri rokov mladší od Klimta a o štyri roky starší od Schieleho, predal zrazu v jediný deň všetky vystavené diela. Z vďačnosti za možnosť zúčastniť sa venoval Gustavovi Klimtovi svoju rozprávkovú knižku Snívajúci chlapci. O rok neskôr, v roku 1909, sa vo Viedni konala medzinárodná prehliadka Internationale Kunstschau. Aj tu viedol Klimt organizačné prípravy a vystavil sedem diel, o.i. aj Salome II. Na tejto prehliadke boli vystavení prevažne medzinárodní umelci, napr. Matisse, van Gogh, Munch a Gauguin. Opäť bol zastúpený aj Oskar Kokoschka, ktorý svojím plagátom k divadelnej hre Vrahovia, nádej žien vyvolal škandál. Prvýkrát sa zúčastnil aj Egon Schiele. Klimta a Schieleho odvtedy spájal otcovsko-priateľský vzťah, ktorý trval až do ich smrti, ktorá pre oboch prišla v tom istom roku – 1918
