Založenie Viedenskej secesie je považované za významný míľnik umeleckej obnovy vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia a za okamih zrodenia viedenského secesného štýlu. Dvadsaťtri umelcov nespokojných s vtedajšou výstavnou politikou a inšpirovaných nedávnym založením Secesie v Paríži a Mníchove opustilo v máji roku 1897 „Spoločenstvo výtvarných umelcov Viedne“ v Dome umelcov, ktoré doteraz udávalo tón a umelecky bolo poplatné štýlu Hansa Makarta, a založilo „Združenie výtvarných umelcov Rakúska – Secesiu“. Patril k nim predovšetkým Gustav Klimt, Josef Hoffmann, Joseph Maria Olbrich, Kolo Moser a Carl Moll. Secessio znamená oddelenie či odštiepenie, čím je tu myslené odpútanie sa od historických akademických tradícií. Secesionisti umelecky vychádzali z medzinárodnej moderny. K hlavným charakteristickým rysom tohto „nového umeleckého štýlu“ patrí symbolistický a prísne formálny prístup, tendencia k plošnému zobrazovaniu a vplyv východnej Ázie. Gustav Klimt sa stal prvým predsedom združenia a sám navrhol jeho výstavný pavilón. Koncipoval tiež plagát prvej výstavy v roku 1898, ktorý zobrazuje mladého Thésea, ako sledovaný bohyňou umenia Athénou bojuje s Minotaurom a symbolizuje tak boj secesie s historickým balastom tradície. Plagát bol štátom scenzurovaný kvôli Théseovej takmer úplnej nahote, ktorú musel Klimt „zakašírovať“ rozmiestnením stromov. Budova, ktorú napokon na prominentnom mieste na námestí Naschmarkt postavil Joseph Maria Olbrich, bola otvorená v roku 1898 a Viedenčania ju dodnes láskyplne prezývajú „Krauthappel“ (hlávka kapusty). Nad bielym kvádrom pripomínajúcim chrám sa týči okázalá kupola s viac než tromi tisíckami pozlátených vavrínových listov. Heslom secesionistov sa stal citát kritika umení Ludwiga Hevesiho „Dobe jej umenie. Umeniu jeho slobodu“, ktorý zdobí vstupný portál.

V rokoch 1897 az 1905 usporiadala Secesia 23 priekopníckych výstav. Práve Secesii vďačí Viedeň za to, že vtedy mala možnosť zoznámiť sa so súčasným umením Európy, okrem iného s dielami Cézanna, Moneta, van Gogha, Rodina, Muncha či Hodlera. Výstavy dopĺňali umelecky jedinečné plagáty, neobvykle koncipované katalógy a priestorové usporiadanie, ktoré vďaka svojej geometrickej, priezračnej koncepcii dodnes pôsobí priam zázračne moderne. Časopis Ver Sacrum, ktorý vychádzal pravidelne v rokoch 1898 až 1903, vynikal okrem príspevkov z oblasti literatúry a umenia predovšetkým grafickým spracovaním, pre ktoré členovia navrhovali titulky a dekoráciu. Na jar roku 1905 Gustav Klimt združenie po vnútorných nezhodách o obsahovom zameraní Secesie s tzv. „Klimtovou skupinou“ opustil. Bez neho už skvostný cyklus výstav nepokračoval.