Klimt ako kresliar

Objímajúci sa pár (štúdia k Beethovenovskému vlysu), 1902, Leopoldovo múzeum, Viedeň
Dievča s klobúkom a pelerínou z profilu, 1897/98, Leopoldovo múzeum, Viedeň
Dievča pri obliekaní pančúch, 1908/09, Leopoldovo múzeum, Viedeň
Dievčenský poloakt s volánovými šatami ležiaci na bruchu, 1904, Leopoldovo múzeum, Viedeň

Klimtove kresby je potrebné chápať takmer výlučne v súvislosti s jeho maľbami. Z obrovského množstva aktov, ktoré vznikli v maliarových ateliéroch, sa dodnes dochovali zhruba štyri tisícky prác. Ide prevažne o kresby a len zopár akvarelov. Iba minimum kresieb je signovaných, pretože Klimt tieto listy len výnimočne tvoril pre verejnosť. Dnes sú tieto plynulé sledy čiar hrdým vlastníctvom múzeí či žiadanými objektmi na trhu s umením. Klimt svoje myšlienky a motívy zachytil aj v početných skiciach. Rovnako ako Klimtove maľby prešli aj jeho kresby premenou od historizmu cez secesiu až k rane expresionistickým prácam. Ranú fázu jeho vývoja predstavujú napr. čistokresby pre dielo Alegória a emblémy vydávané Martinom Gerlachom v rokoch 1881–1884, alebo štúdia pre hudobný salónik paláca Dumba 1898/99. Koncom 90. rokov 19. storočia sa objavuje tzv. „šrafovaný štýl“. Pre tento efektný spôsob kresby, pri ktorom sa strieda svetlé s tmavým, sú typické rovnobežné línie prebiehajúce z pravého horného rohu smerom doľava dolu ako akýsi „grafický dážď“.

Od roku 1904/05 Klimt experimentuje s novými formami a technikami. Do popredia sa dostáva zaoblená línia, čiernu kriedu vystriedala tvrdá ceruza a kresliaci papier, kedysi najčastejšie baliaci papier, vystriedal presvitajúci japonský papier. Počínajúc týmto obdobím vzniká aj nespočetne veľa erotických ženských aktov. Okolo roku 1910 sa častejšie objavujú portréty zblízka, ktoré výnimočným spôsobom odrážajú psychiku zobrazovanej osoby. Na rozdiel od Klimtových malieb sa jeho kresby stretávajú s výraznejšou kritikou len zriedka. Avšak obvinenie z pornografie pri príležitosti výstavy v galérii Miethke vo Viedni v roku 1910 zapríčinilo, že v posledných siedmich rokoch života Klimt v Rakúsku už takmer nevystavoval. Erotickosť jeho kresieb nespočíva len vo výbere témy. Vyplýva aj z dynamickej obrysovej línie aktov a záhybov a riasenia odevov portrétovaných osôb. Svetovú slávu kresliara Klimtovi priniesli predovšetkým diela, ktoré vznikli po roku 1910. Po tomto roku jeho akty pôsobia zvláštnym spôsobom oduševnene, nehmotne a v spätosti s nekonečnom.

Sediaca s vyhrnutou sukňou, 1910, Leopoldovo múzeum, Viedeň
Štúdia k maľbe Judita II, okolo roku 1908, Leopoldovo múzeum, Viedeň
Sediaca dáma, 1910, Leopoldovo múzeum, Viedeň

Klimt osobne (1862–1883)

Otcov plat sotva stačil na uživenie veľkej rodiny. Gustav sa mal pôvodne tiež vydať na dráhu rytca, ale jeho učitelia na ľudovej škole a meštianke poradili rodičom, aby ho prihlásili na prijímacie skúšky na umeleckopriemyselnú školu c. a k. Rakúskeho múzea umenia a...

Klimt a „Umelecká kompánia“ (1883–1892)

Vlys v Umeleckohistorickom múzeu, Viedeň, 1890/91V roku 1883 sa Gustav Klimt, Ernst Klimt (1864–1892) a Franz Matsch (1861–1942) na základe dovtedajšej výborne fungujúcej spolupráce združili do tzv. „Umeleckej kompánie“ (nemecky „Künstlercompagnie“). Skutočnosť, že...

Klimtove obrazy fakúlt pre Viedenskú univerzitu (1894–1907)

V rakúskych dejinách umenia bolo len málo zámerov, ktoré by hneď od začiatku museli čeliť toľkým prekážkam. Stavbu almy mater Rudolfiny dokončil v roku 1883 Heinrich Ritter von Ferstel. Išlo o jednu z historizujúcich monumentálnych stavieb na viedenskej Okružnej ulici...

Klimt a Viedenská secesia (1897–1905)

Založenie Viedenskej secesie je považované za významný míľnik umeleckej obnovy vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia a za okamih zrodenia viedenského secesného štýlu. Dvadsaťtri umelcov nespokojných s vtedajšou výstavnou politikou a inšpirovaných nedávnym založením...

Klimtove krajiny (1898–1917)

Gustav Klimt, preslávený predovšetkým svojimi alegóriami a portrétmi dám, sa relatívne neskoro začal venovať aj krajinomaľbe. Jeho prvé diela tohto žánru pochádzajú z roku 1898, kedy sa stal predsedom krátko predtým založenej Viedenskej secesie. Všeobecné kultúrne...

Klimtov Beethovenovský vlys (1902)

Beethovenovský vlys, užšia strana: Nepriateľské sily, Choroba, Šialenstvo, Smrť, Slasť, Necudnosť, Nestriedmosť, SúženieJednou z najvýznamnejších výstav Viedenskej secesie bola 14. prehliadka (15. apríla – 27. júna 1902). Celá sa odohrávala v znamení hudobného...

Klimtovi mecenáši vo „Viedni roku 1900“v

Alma Mahler, 1899Friederike Beer-Monti, 1913Eugenia PrimavesiBerta Zuckerkandl,1908Kozmos „Viedne na prelome 19. a 20. storočia“ dodnes fascinuje celý svet svojou svojbytnosťou a rozmanitosťou. Uprostred tohto záujmu pôsobí secesný maliar Gustav Klimt, podporovaný a...

Klimt a Palác Stoclet (1904–1909)

OčakávanieStrom životaNaplnenieStrom života„Dom Stoclet je naozaj veľmi, veľmi krásny. Podľa fotografií si to nemožno ani predstaviť. Aj záhrada je nad očakávanie pekná. Zakaždým, keď tou miestnosťou prechádzam – vynorí sa mi intenzívna spomienka na ‚komôrku’ – na...

Klimtovo „Zlaté obdobie“ (1903/05–1911)

Podobizeň Adele Bloch-Bauer I, 1907, Nová galéria, New YorkUmenie Gustava Klimta nebolo dostupné pre každého. Jeho zákazníkmi boli väčšinou muži z vyšších vrstiev buržoázie. Klimtove diela na zákazku boli odrazom viedenskej spoločnosti, ktorá nezriedka špekulovala o...

Klimt a Emilie Flöge

Gustav Klimt a Emilie Flöge v záhrade Vily Oleander, 1910Gustav a Emilie vo veslici, 1909V rokoch 1902 až 1904 namaľoval Gustav Klimt portrét Emilie Flöge, ktorej ostal zaviazaný od ich zoznámenia v poslednom desaťročí 19. storočia až do konca života. Obraz bol už v...

Klimt a umelecká prehliadka Kunstschau (1908/1909)

Známka pre Kunstschau 1908, Leopoldovo múzeum, ViedeňV roku 1908 oslávil cisár František Jozef „slávnostným sprievodom k pocte cisárskeho jubilea“ 60. výročie svojho nástupu na trón. Na príprave slávnostného sprievodu sa podieľal celý rad umelcov, o.i. aj okruh...

Klimt a stvárnenie životného cyklu (1903–1915)

Život a smrť, prvá verzia, 1910/1911, Leopoldovo múzeum, ViedeňNádej II, 1907-1908, The Museum of Modern Art, New YorkNádej I, 1903/04, National Gallery of Canada, OttawaPopri reprezentatívnych portrétoch dám z viedenskej spoločnosti a inovatívnych krajinomaľbách z...

Klimtov posledný ateliér (1912–1918)

Gustav Klimt pracoval takmer 20 rokov v ateliéri uprostred spustnutej záhrady v mestskej časti Josefstadt. Po zbúraní budovy našiel prostredníctvom svojho umeleckého kolegu Felixa Albrechta Harta v roku 1912 okúzľujúci domček s veľkou záhradou na ulici Feldmühlgasse...