Klimt a Palác Stoclet

(1904–1909)
Očakávanie
Strom života
Naplnenie
Strom života

„Dom Stoclet je naozaj veľmi, veľmi krásny. Podľa fotografií si to nemožno ani predstaviť. Aj záhrada je nad očakávanie pekná. Zakaždým, keď tou miestnosťou prechádzam – vynorí sa mi intenzívna spomienka na ‚komôrku’ – na stenu v komôrke, na tú lopotu, na radosti a starosti tej doby, túžba po tej dobe – a ešte oveľa viac.“ Tieto riadky napísal Gustav Klimt 16. mája 1914 svojej múze Emilie Flöge (1874–1952). Je to veľmi pozitívne obzretie sa za projektom, ktorý sa pred necelými desiatim rokmi pre Klimta odvíjal nadmieru problematicky. V roku 1905 Klimta bruselský priemyselník Adolphe Stoclet (1871–1979) a jeho žena Suzanne poverili, aby sa ujal výzdoby stien v jedálni ich paláca. Celý palác, ktorý v rokoch 1905–1911 postavil Josef Hoffmann, je dnes považovaný za najvýstižnejší príklad myšlienky „Gesamtkunstwerku“, ktorú postulovali a o ktorú sa usilovali umelci dielne Wiener Werkstätte založenej v roku 1903. Na umeleckej výzdobe paláca Stoclet sa podieľalo mnoho umelcov, o.i. Carl Otto Czeschka, Ludwig Heinrich Jungnickel či Richard Luksch. Celkové náklady na vybudovanie, skvostné vybavenie a výzdobu budovy sú dodnes zahalené tajomstvom.

Gustav Klimt navrhol vlys do jedálne, ktorý bol vyrobený z najcennejších materiálov v mozaikovej dielni Leopolda Forstnera. Prvé návrhy vlysu Klimt vytvoril už v roku 1905, svoj koncept však neskôr zmenil a vzorové kresby zhotovil v lete roku 1908 behom svojho každoročného letného pobytu pri jazere Attersee, pravdepodobne za pomoci svojej životnej družky Emilie Flöge. „Vzchopiť sa“ k tejto práci ho často stálo obrovské úsilie. Hotový „stocletský vlys“ pozostáva z dvoch takmer zrkadlovo identických častí a nachádza sa na pozdĺžnych stenách obdĺžnikovej jedálne. Dominantným motívom na oboch stranách je strom života, ktorého zlaté, ako volúty zatočené vetvy vypĺňajú plochu, ktorú oživujú kvety, motýle a vtáky. Stojaca postava na ľavej stene nesúca názov Očakávanie tvorí náprotivok k objímajúcemu sa páru s názvom Naplnenie na pravej stene. K tomuto motívu sa Klimt vrátil len o niečo neskôr vo svojej slávnej maľbe Bozk. Vyobrazenia na pozdĺžnych stenách sú prepojené motívom Zlatého rytiera na kratšej stene. Palác je dodnes majetkom rodiny Stocletových a od roku 2009 je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Pohľad do interiéru Paláca Stoclet
Josef Hoffmann: Palác Stoclet, 1905/11

Klimt osobne (1862–1883)

Otcov plat sotva stačil na uživenie veľkej rodiny. Gustav sa mal pôvodne tiež vydať na dráhu rytca, ale jeho učitelia na ľudovej škole a meštianke poradili rodičom, aby ho prihlásili na prijímacie skúšky na umeleckopriemyselnú školu c. a k. Rakúskeho múzea umenia a...

Klimt a „Umelecká kompánia“ (1883–1892)

Vlys v Umeleckohistorickom múzeu, Viedeň, 1890/91V roku 1883 sa Gustav Klimt, Ernst Klimt (1864–1892) a Franz Matsch (1861–1942) na základe dovtedajšej výborne fungujúcej spolupráce združili do tzv. „Umeleckej kompánie“ (nemecky „Künstlercompagnie“). Skutočnosť, že...

Klimtove obrazy fakúlt pre Viedenskú univerzitu (1894–1907)

V rakúskych dejinách umenia bolo len málo zámerov, ktoré by hneď od začiatku museli čeliť toľkým prekážkam. Stavbu almy mater Rudolfiny dokončil v roku 1883 Heinrich Ritter von Ferstel. Išlo o jednu z historizujúcich monumentálnych stavieb na viedenskej Okružnej ulici...

Klimt a Viedenská secesia (1897–1905)

Založenie Viedenskej secesie je považované za významný míľnik umeleckej obnovy vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia a za okamih zrodenia viedenského secesného štýlu. Dvadsaťtri umelcov nespokojných s vtedajšou výstavnou politikou a inšpirovaných nedávnym založením...

Klimtove krajiny (1898–1917)

Gustav Klimt, preslávený predovšetkým svojimi alegóriami a portrétmi dám, sa relatívne neskoro začal venovať aj krajinomaľbe. Jeho prvé diela tohto žánru pochádzajú z roku 1898, kedy sa stal predsedom krátko predtým založenej Viedenskej secesie. Všeobecné kultúrne...

Klimt ako kresliar

Objímajúci sa pár (štúdia k Beethovenovskému vlysu), 1902, Leopoldovo múzeum, ViedeňDievča s klobúkom a pelerínou z profilu, 1897/98, Leopoldovo múzeum, ViedeňDievča pri obliekaní pančúch, 1908/09, Leopoldovo múzeum, ViedeňDievčenský poloakt s volánovými šatami...

Klimtov Beethovenovský vlys (1902)

Beethovenovský vlys, užšia strana: Nepriateľské sily, Choroba, Šialenstvo, Smrť, Slasť, Necudnosť, Nestriedmosť, SúženieJednou z najvýznamnejších výstav Viedenskej secesie bola 14. prehliadka (15. apríla – 27. júna 1902). Celá sa odohrávala v znamení hudobného...

Klimtovi mecenáši vo „Viedni roku 1900“v

Alma Mahler, 1899Friederike Beer-Monti, 1913Eugenia PrimavesiBerta Zuckerkandl,1908Kozmos „Viedne na prelome 19. a 20. storočia“ dodnes fascinuje celý svet svojou svojbytnosťou a rozmanitosťou. Uprostred tohto záujmu pôsobí secesný maliar Gustav Klimt, podporovaný a...

Klimtovo „Zlaté obdobie“ (1903/05–1911)

Podobizeň Adele Bloch-Bauer I, 1907, Nová galéria, New YorkUmenie Gustava Klimta nebolo dostupné pre každého. Jeho zákazníkmi boli väčšinou muži z vyšších vrstiev buržoázie. Klimtove diela na zákazku boli odrazom viedenskej spoločnosti, ktorá nezriedka špekulovala o...

Klimt a Emilie Flöge

Gustav Klimt a Emilie Flöge v záhrade Vily Oleander, 1910Gustav a Emilie vo veslici, 1909V rokoch 1902 až 1904 namaľoval Gustav Klimt portrét Emilie Flöge, ktorej ostal zaviazaný od ich zoznámenia v poslednom desaťročí 19. storočia až do konca života. Obraz bol už v...

Klimt a umelecká prehliadka Kunstschau (1908/1909)

Známka pre Kunstschau 1908, Leopoldovo múzeum, ViedeňV roku 1908 oslávil cisár František Jozef „slávnostným sprievodom k pocte cisárskeho jubilea“ 60. výročie svojho nástupu na trón. Na príprave slávnostného sprievodu sa podieľal celý rad umelcov, o.i. aj okruh...

Klimt a stvárnenie životného cyklu (1903–1915)

Život a smrť, prvá verzia, 1910/1911, Leopoldovo múzeum, ViedeňNádej II, 1907-1908, The Museum of Modern Art, New YorkNádej I, 1903/04, National Gallery of Canada, OttawaPopri reprezentatívnych portrétoch dám z viedenskej spoločnosti a inovatívnych krajinomaľbách z...

Klimtov posledný ateliér (1912–1918)

Gustav Klimt pracoval takmer 20 rokov v ateliéri uprostred spustnutej záhrady v mestskej časti Josefstadt. Po zbúraní budovy našiel prostredníctvom svojho umeleckého kolegu Felixa Albrechta Harta v roku 1912 okúzľujúci domček s veľkou záhradou na ulici Feldmühlgasse...