Klimt a „Umelecká kompánia“

(1883–1892)
Vlys v Umeleckohistorickom múzeu, Viedeň, 1890/91

V roku 1883 sa Gustav Klimt, Ernst Klimt (1864–1892) a Franz Matsch (1861–1942) na základe dovtedajšej výborne fungujúcej spolupráce združili do tzv. „Umeleckej kompánie“ (nemecky „Künstlercompagnie“). Skutočnosť, že mali viac-menej rovnaké vzdelanie z hľadiska odbornosti i štýlu im umožňovala efektívnu a rýchlu spoluprácu. Ani jeden z nich sa však v tej dobe nepovažoval za svojbytnú maliarsku osobnosť. Umelecky trojica vychádzala zo žiadaného štýlu historizmu, resp. z Hansa Makarta, po ktorého smrti v roku 1884 vznikol priestor, ktorý chceli zaplniť. Ich učitelia na umeleckopriemyselnej škole – Julius Laufberger (1829–1881) a Victor Berger (1850–1902) – trojicu už počas štúdia skontaktovali s množstvom potenciálnych zákazníkov. Majiteľ továrne na strieborné výrobky Michael Markowitsch im vo Viedni VI. na ulici Sandwirtgasse 8 poskytol prvý ateliér. Pretože od nich nepožadoval žiadny nájom, revanšovali sa mu návrhmi šperkov. K hlavným zákazníkom „Umeleckej kompánie“ patrila architektonická kancelária Fellner & Helmer, ktorá umelcov poverila o.i. interiérovým vybavením mestských divadiel v Liberci (1882/83), Fiume (Rijeke, 1884/85) a Karlových Varoch (1886). Od roku 1885 pracovali aj vo Viedni a navrhli stropné maľby nad schodiskami tematizujúce historický vývoj divadla pre novostavbu Hradného divadla (Burgtheater) postavenú v rokoch 1886 až 1888 Gottfriedom Semperom a Karlom von Hasenauerom [3].

V roku 1888 za to získali Zlatý záslužný kríž s korunkou na červenej stužke. Pred demoláciou starého Hradného divadla boli Klimt s Matschom poverení, aby namaľovali hľadisko. Obraz dokončený v roku 1888 zachytáva 150 členov viedenskej spoločnosti a mnoho prominentných abonentov Hradného divadla. V roku 1890 zaň získali vtedy po prvýkrát udelenú „Cisársku cenu“ vo výške 400 dukátov (dnes cca 25.500 eur) a novú zákazku na stvárnenie schodiska Múzea dejín umenia. Vďaka tomu sa „Umelecká kompánia“ a Gustav Klimt etablovali ako úspešní maliari a umelci interiérovej výzdoby a boli v Dome umelcov prijatí za členov renomovaného „Spoločenstva výtvarných umelcov Viedne“. V roku 1892 zomrel otec Gustava Klimta a jeho brat a spolupracovník Ernst. Súkromná strata pre Klimta znamenala aj umeleckú krízu a hľadanie nového smeru, ktoré v tom istom roku, krátko po nasťahovaní sa do nového ateliéru na Josefstädter Straße 21 vo Viedni III., vyústilo do rozpustenia „Umeleckej kompánie“. Skutočná spolupráca Klimta s Matschom utíchala postupne. Obaja sa začali štýlovo stále viac rozchádzať, čo sa z hľadiska dejín umenia prejavilo predovšetkým po roku 1894 na realizácii obrazov fakúlt pre Viedenskú univerzitu. Gustav Klimt svoju prácu na obrazoch fakúlt, ktorá budila značný rozruch, ukončil v roku 1905. Od tej doby sa už štátnym zákazkám nevenoval. Ako kupci jeho portrétov a krajiniek teraz nastupujú súkromní zberatelia a mecenáši.

Gustav Klimt, 1902
Ernst Klimt, okolo roku 1888
Franz Matsch, 1936
Divadlo v Taormine, 1886-1880, divadlo Burgtheater, Viedeň
Hľadisko v starom Hradnom divadle, 1888, Wien Museum, Viedeň
Klimtov ateliér na ulici Josefstädter Straße, 1912
Egyptské umenie (Nechbet), 1890/91, Umeleckohistorické múzeum, Viedeň

Klimt osobne (1862–1883)

Otcov plat sotva stačil na uživenie veľkej rodiny. Gustav sa mal pôvodne tiež vydať na dráhu rytca, ale jeho učitelia na ľudovej škole a meštianke poradili rodičom, aby ho prihlásili na prijímacie skúšky na umeleckopriemyselnú školu c. a k. Rakúskeho múzea umenia a...

Klimtove obrazy fakúlt pre Viedenskú univerzitu (1894–1907)

V rakúskych dejinách umenia bolo len málo zámerov, ktoré by hneď od začiatku museli čeliť toľkým prekážkam. Stavbu almy mater Rudolfiny dokončil v roku 1883 Heinrich Ritter von Ferstel. Išlo o jednu z historizujúcich monumentálnych stavieb na viedenskej Okružnej ulici...

Klimt a Viedenská secesia (1897–1905)

Založenie Viedenskej secesie je považované za významný míľnik umeleckej obnovy vo Viedni na prelome 19. a 20. storočia a za okamih zrodenia viedenského secesného štýlu. Dvadsaťtri umelcov nespokojných s vtedajšou výstavnou politikou a inšpirovaných nedávnym založením...

Klimtove krajiny (1898–1917)

Gustav Klimt, preslávený predovšetkým svojimi alegóriami a portrétmi dám, sa relatívne neskoro začal venovať aj krajinomaľbe. Jeho prvé diela tohto žánru pochádzajú z roku 1898, kedy sa stal predsedom krátko predtým založenej Viedenskej secesie. Všeobecné kultúrne...

Klimt ako kresliar

Objímajúci sa pár (štúdia k Beethovenovskému vlysu), 1902, Leopoldovo múzeum, ViedeňDievča s klobúkom a pelerínou z profilu, 1897/98, Leopoldovo múzeum, ViedeňDievča pri obliekaní pančúch, 1908/09, Leopoldovo múzeum, ViedeňDievčenský poloakt s volánovými šatami...

Klimtov Beethovenovský vlys (1902)

Beethovenovský vlys, užšia strana: Nepriateľské sily, Choroba, Šialenstvo, Smrť, Slasť, Necudnosť, Nestriedmosť, SúženieJednou z najvýznamnejších výstav Viedenskej secesie bola 14. prehliadka (15. apríla – 27. júna 1902). Celá sa odohrávala v znamení hudobného...

Klimtovi mecenáši vo „Viedni roku 1900“v

Alma Mahler, 1899Friederike Beer-Monti, 1913Eugenia PrimavesiBerta Zuckerkandl,1908Kozmos „Viedne na prelome 19. a 20. storočia“ dodnes fascinuje celý svet svojou svojbytnosťou a rozmanitosťou. Uprostred tohto záujmu pôsobí secesný maliar Gustav Klimt, podporovaný a...

Klimt a Palác Stoclet (1904–1909)

OčakávanieStrom životaNaplnenieStrom života„Dom Stoclet je naozaj veľmi, veľmi krásny. Podľa fotografií si to nemožno ani predstaviť. Aj záhrada je nad očakávanie pekná. Zakaždým, keď tou miestnosťou prechádzam – vynorí sa mi intenzívna spomienka na ‚komôrku’ – na...

Klimtovo „Zlaté obdobie“ (1903/05–1911)

Podobizeň Adele Bloch-Bauer I, 1907, Nová galéria, New YorkUmenie Gustava Klimta nebolo dostupné pre každého. Jeho zákazníkmi boli väčšinou muži z vyšších vrstiev buržoázie. Klimtove diela na zákazku boli odrazom viedenskej spoločnosti, ktorá nezriedka špekulovala o...

Klimt a Emilie Flöge

Gustav Klimt a Emilie Flöge v záhrade Vily Oleander, 1910Gustav a Emilie vo veslici, 1909V rokoch 1902 až 1904 namaľoval Gustav Klimt portrét Emilie Flöge, ktorej ostal zaviazaný od ich zoznámenia v poslednom desaťročí 19. storočia až do konca života. Obraz bol už v...

Klimt a umelecká prehliadka Kunstschau (1908/1909)

Známka pre Kunstschau 1908, Leopoldovo múzeum, ViedeňV roku 1908 oslávil cisár František Jozef „slávnostným sprievodom k pocte cisárskeho jubilea“ 60. výročie svojho nástupu na trón. Na príprave slávnostného sprievodu sa podieľal celý rad umelcov, o.i. aj okruh...

Klimt a stvárnenie životného cyklu (1903–1915)

Život a smrť, prvá verzia, 1910/1911, Leopoldovo múzeum, ViedeňNádej II, 1907-1908, The Museum of Modern Art, New YorkNádej I, 1903/04, National Gallery of Canada, OttawaPopri reprezentatívnych portrétoch dám z viedenskej spoločnosti a inovatívnych krajinomaľbách z...

Klimtov posledný ateliér (1912–1918)

Gustav Klimt pracoval takmer 20 rokov v ateliéri uprostred spustnutej záhrady v mestskej časti Josefstadt. Po zbúraní budovy našiel prostredníctvom svojho umeleckého kolegu Felixa Albrechta Harta v roku 1912 okúzľujúci domček s veľkou záhradou na ulici Feldmühlgasse...