Klimt a „Umelecká kompánia“
(1883–1892)
V roku 1883 sa Gustav Klimt, Ernst Klimt (1864–1892) a Franz Matsch (1861–1942) na základe dovtedajšej výborne fungujúcej spolupráce združili do tzv. „Umeleckej kompánie“ (nemecky „Künstlercompagnie“). Skutočnosť, že mali viac-menej rovnaké vzdelanie z hľadiska odbornosti i štýlu im umožňovala efektívnu a rýchlu spoluprácu. Ani jeden z nich sa však v tej dobe nepovažoval za svojbytnú maliarsku osobnosť. Umelecky trojica vychádzala zo žiadaného štýlu historizmu, resp. z Hansa Makarta, po ktorého smrti v roku 1884 vznikol priestor, ktorý chceli zaplniť. Ich učitelia na umeleckopriemyselnej škole – Julius Laufberger (1829–1881) a Victor Berger (1850–1902) – trojicu už počas štúdia skontaktovali s množstvom potenciálnych zákazníkov. Majiteľ továrne na strieborné výrobky Michael Markowitsch im vo Viedni VI. na ulici Sandwirtgasse 8 poskytol prvý ateliér. Pretože od nich nepožadoval žiadny nájom, revanšovali sa mu návrhmi šperkov. K hlavným zákazníkom „Umeleckej kompánie“ patrila architektonická kancelária Fellner & Helmer, ktorá umelcov poverila o.i. interiérovým vybavením mestských divadiel v Liberci (1882/83), Fiume (Rijeke, 1884/85) a Karlových Varoch (1886). Od roku 1885 pracovali aj vo Viedni a navrhli stropné maľby nad schodiskami tematizujúce historický vývoj divadla pre novostavbu Hradného divadla (Burgtheater) postavenú v rokoch 1886 až 1888 Gottfriedom Semperom a Karlom von Hasenauerom [3].
V roku 1888 za to získali Zlatý záslužný kríž s korunkou na červenej stužke. Pred demoláciou starého Hradného divadla boli Klimt s Matschom poverení, aby namaľovali hľadisko. Obraz dokončený v roku 1888 zachytáva 150 členov viedenskej spoločnosti a mnoho prominentných abonentov Hradného divadla. V roku 1890 zaň získali vtedy po prvýkrát udelenú „Cisársku cenu“ vo výške 400 dukátov (dnes cca 25.500 eur) a novú zákazku na stvárnenie schodiska Múzea dejín umenia. Vďaka tomu sa „Umelecká kompánia“ a Gustav Klimt etablovali ako úspešní maliari a umelci interiérovej výzdoby a boli v Dome umelcov prijatí za členov renomovaného „Spoločenstva výtvarných umelcov Viedne“. V roku 1892 zomrel otec Gustava Klimta a jeho brat a spolupracovník Ernst. Súkromná strata pre Klimta znamenala aj umeleckú krízu a hľadanie nového smeru, ktoré v tom istom roku, krátko po nasťahovaní sa do nového ateliéru na Josefstädter Straße 21 vo Viedni III., vyústilo do rozpustenia „Umeleckej kompánie“. Skutočná spolupráca Klimta s Matschom utíchala postupne. Obaja sa začali štýlovo stále viac rozchádzať, čo sa z hľadiska dejín umenia prejavilo predovšetkým po roku 1894 na realizácii obrazov fakúlt pre Viedenskú univerzitu. Gustav Klimt svoju prácu na obrazoch fakúlt, ktorá budila značný rozruch, ukončil v roku 1905. Od tej doby sa už štátnym zákazkám nevenoval. Ako kupci jeho portrétov a krajiniek teraz nastupujú súkromní zberatelia a mecenáši.
