Klimt osobne
(1862–1883)
Otcov plat sotva stačil na uživenie veľkej rodiny. Gustav sa mal pôvodne tiež vydať na dráhu rytca, ale jeho učitelia na ľudovej škole a meštianke poradili rodičom, aby ho prihlásili na prijímacie skúšky na umeleckopriemyselnú školu c. a k. Rakúskeho múzea umenia a priemyslu (dnešnú Umeleckopriemyselnú univerzitu), ktoré Gustav, rovnako ako o niečo neskôr obaja jeho bratia, vo veku štrnástich rokov úspešne zložil. Od roku 1877 navštevoval kurz pre učiteľov kreslenia, kde sa zoznámil so svojím neskorším kolegom z „Umeleckej kompánie“ – Franzom Matschom (1861–1942). Tesne pred dokončením vzdelania na učiteľa kreslenia bolo ich štúdium predĺžené a Matsch a Klimt sa dostali do triedy ich prvého priaznivca – do „triedy maliarstva a dekoratívneho umenia“ Juliusa Laufbergera (1829–1881).
Gustav Klimt sa narodil do doby, ktorá bola ovplyvnená historizmom a vyústila do moderny. Klimtova rodina žila v skromných pomeroch. Jeho otec Ernst Klimt (1834–1892) sa do Viedne prisťahoval s rodičmi ako osemročný zo severných Čiech a čo sa týka vzdelania, dotiahol to na obyčajného rytca. Matka Anna Klimtová (1836–1915) pochádzala z viedenského predmestia Margareten. V roku 1860 sa rodičia vzali a po dcére Kláre (1860–1937) prišiel 14. júla 1862 na svet ako prvý syn Gustav Klimt. Nasledovalo ďalších päť detí: Ernst (1864–1892), Hermine (1865–1938), Georg (1867–1931), Anna (1869–1874) a Johanna (1873– 1950). Klimtov rodný dom sa nachádzal na predmestí, vo vidieckom Baumgartene, dnešnej Viedni XIV., na ulici Linzerstraße 247.
V tom období sa postupne zlepšovala aj finančná situácia rodiny, ktorá už bývala na ulici Mariahilferstraße 75 vo Viedni VI. Gustav a Ernst Klimtovci vo voľnom čase vyrábali portréty podľa fotografií a predaj týchto obrázkov im umožňoval rodinu významne podporovať. Laufberger svojim žiakom okrem maliarskych základov a techniky opakovane poskytoval aj možnosť podieľať sa na jeho vlastných zákazkách, takže sa obaja Klimtovci a Matsch mohli pomerne skoro zoznámiť s trhom s umením. V roku 1883 talentovaní mladí študenti ukončili štúdium a svoju dovtedajšiu spoluprácu upevnili založením ateliéru „Umelecká kompánia“, s ktorým až do smrti Ernsta Klimta v roku 1892 realizovali v rámci rakúsko-uhorskej monarchie celý rad zákaziek.
