Klimtov radikálny umelecký prerod od historizmu v Makartovom štýle k secesii rakúskeho typu prebiehal od konca 90. rokov 19. storočia po vznik svetoznámej maľby Bozk v roku 1907. Opustil tradičné a po stáročia zrozumiteľné znaky a symboly v alegorických vyobrazeniach v prospech nových umeleckých riešení. V roku 1899 Klimt v takmer vizionárskej predtuche pripísal na svoju maľbu Nuda Veritas slová Friedricha Schillera „Ak sa nemôžeš svojimi skutkami a umením zavďačiť všetkým, zavďač sa aspoň niekoľkým. Páčiť sa všetkým je zlé.“ Každá verejná prezentácia jeho obrazov fakúlt, ktoré Klimt do roku 1907 z veľkej časti viackrát prepracoval, vyvolala spory medzi jeho priaznivcami a odporcami. Profesorský zbor sa v petícii zaslanej ministerstvu pre výučbu postavil proti umiestneniu obrazov do univerzitnej auly a Klimtova ašpirácia na profesúru na Akadémii výtvarných umení bola opakovane zamietnutá. V roku 1905 Klimt nakoniec od zákazky odstúpil a s podporou svojho mecenáša Augusta Lederera vrátil ministerstvu honorár vo výške 30.000 korún (dnes cca 162.000 eur). Jeho obrazy fakúlt sa neskôr stali majetkom rôznych verejných a súkromných zbierok. V roku 1943 sa dali všetky tri obrazy fakúlt vidieť naposledy, a to na klimtovskej výstave v galérii Friedrichsstraße (bývalá Secesia). Kvôli hroziacemu bombardovaniu Viedne museli byť diela premiestnené na zámok Immendorf v Dolnom Rakúsku. V posledných rokoch vojny obrazy fakúlt zhoreli spolu s mnohými ďalšími Klimtovými maľbami pri požiari založenom ustupujúcimi nemeckými jednotkami.