Klimt a Emilie Flöge
V rokoch 1902 až 1904 namaľoval Gustav Klimt portrét Emilie Flöge, ktorej ostal zaviazaný od ich zoznámenia v poslednom desaťročí 19. storočia až do konca života. Obraz bol už v roku 1908 predaný do Historického múzea mesta Viedne (dnešné Wien Museum), pretože s ním nebola spokojná portrétovaná ani sám Gustav Klimt. Dnes je považovaný za prvý Klimtov portrét s ornamentálnym pozadím. Tri sestry Flögeové, Pauline (1866–1912), Helene (1871–1936) a Emilie (1874–1952), prevádzkovali – čo bolo na vtedajšiu dobu dosť neobvyklé – veľký módny salón „Sestry Flögeové“, ktorý sídlil v dome „Casa piccola“ na ulici Mariahilferstraße 1c, Viedeň VI. Ich otec Herman Flöge (1837–1897) si ako majiteľ továrne na fajky-penovky získal reputáciu úctyhodného, majetného príslušníka buržoázie. Salón zariadený dielňou Wiener Werkstätte skvelo prosperoval a veľmi rýchlo sa stal módnym centrom pre lepšiu spoločnosť. Klimt sa s Emilie zoznámil pravdepodobne prostredníctvom svojho brata Ernsta, ktorý sa v roku 1891 oženil s jej sestrou Helene. Po bratovej skorej smrti v roku 1892 sa Klimt stáva poručníkom ich spoločnej dcéry Helene Luise (1892–1980). Vďaka tejto „spriaznenosti“ podnikali Klimtovci a Flögeovci pravidelne spoločné aktivity – chodili do divadla, na výstavy a opery, ale tiež spoločne jazdili na dovolenku.
Emilie, úspešnú a príťažlivú obchodníčku, a Gustava, o 22 rokov staršieho umelca, spájali v rokoch 1900 až 1916 predovšetkým každoročné letné pobyty pri jezere Attersee. Dodnes nie je celkom jasné, či sa tí dvaja niekedy stali milencami, alebo či išlo iba o intenzívne platonické priateľstvo. Gustav Klimt vo svojej početnej korešpondencii adresovanej Emilie Flöge väčšinou píše o „každodenných záležitostiach“, niekedy sa objaví aj osobnejšia zmienka, ale len výnimočne niečo intímnejšieho. Klimt však svojej životnej priateľke často písal aj osem lístkov za jediný deň. Na početných snímkach, ktorých veľkú väčšinu vyfotografoval pri jazere Attersee Gustav, Emilie pózuje v reformných šatách a klobúkoch, ktoré sama navrhla, a so šperkami z Wiener Werkstätte. V roku 1907 stála modelom pre maliarovu pravdepodobne najslávnejšiu maľbu Bozk. Gustav Klimt sa na tomto obraze zvečnil tiež a navyše ho nazval Milenci. Klimtova predstava idealizovanej „večnej“ lásky nezachytáva erotický aspekt extázy, ale pár v nežnom objatí. Dvojica je úplne zahalená, oblečená do ornamentálnych rúch a stojí na rozkvitnutej lúke pred skôr monotónnym pozadím. Obraz bol prvý raz vystavený v roku 1908 na umeleckej prehliadke Kunstschau vo Viedni, kde si ho kúpil rakúsky štát. Dnes je portrét Emilie a Gustava ikonou Rakúskej galérie Belvedere.
