Klimt a stvárnenie životného cyklu
(1903–1915)Popri reprezentatívnych portrétoch dám z viedenskej spoločnosti a inovatívnych krajinomaľbách z kraja okolo jazera Attersee nájdeme v Klimtovom maliarskom diele aj nespočetné množstvo alegórií, ktoré tematicky krúžia predovšetkým okolo zobrazenia cyklu života. Klimt sa najneskôr na obrazoch pre univerzitu, predovšetkým fakulty Lekárstvo, rozlúčil s tradičnými alegóriami, ktoré do tej doby začleňoval do svojich prác na verejnú zákazku. Do popredia sa dostáva metafyzický symbol. Na medzinárodnej Kunstschau v roku 1909 Klimt vystavil svoje dva obrazy Nádej I a Nádej II, ktoré vznikli v rokoch 1903/04, resp. 1907/08. Oba sa zaoberajú témou vzniku života. Zatiaľ čo sa na obraze Nádej I tehotná žena díva do očí diváka v celej svojej nahote, je tehotná na obraze Nádej II odetá do ornamentálne zdobených šiat a svoju hlavu skláňa k zemi. Na oboch maľbách je symbolicky hosťom smrť. Úplne inak je tomu na Klimtovom najväčšom stojanovom obraze Tri obdobia života z roku 1905, ktorý zobrazuje životné etapy detstvo, mladosť a staroba na troch ženských postavách. Smrť je všadeprítomná i tu, hoci nie ako kostra či lebka, ale čierny pás v hornej časti obrazu a závoj, ktorý ovíja nohy mladej ženy a dieťaťa. Tento obraz bol vystavený v roku 1911 na Medzinárodnej výstave umenia v Ríme, získal „Zlatú medailu“ a kúpila si ho Galleria Nazionale d´Arte Moderna.
V Ríme v roku 1911 bola vystavená tiež monumentálna alegória Smrť a život, ktorej prvé prevedenie umelec dokončil až tesne pred výstavou. Aj tu sa stretávame so zobrazením životného cyklu. Symbolizuje ho pletenec ľudí každého veku v pravej časti obrazu, v ľavej zasa smrť zahalená do modrého plášťa. Zatiaľ čo v prvej verzii má Klimtova smrť ešte sklonenú hlavu a je skôr strnulá, vo verzii prepracovanej po roku 1915 drží smrť v ruke aktívne červený kyjak a díva sa na protiľahlú skupinu ľudí. ľudia v tejto skupinke akoby sa so zavretými očami vznášali v akomsi sne, len žena, ktorá stojí priamo pred smrťou, má oči doširoka roztvorené a prázdny pohľad. Dodnes sa môžeme len domnievať, čo Klimta viedlo k prepracovaniu prvej verzie. Možnými pohnútkami mohla byť prvá svetová voja a s ňou spojená všadeprítomná smrť alebo smrť Klimtovej matky v roku 1915. V roku 1916 bola maľba vystavená pod názvom Smrť a láska v berlínskej Secesii. Dnes ju môžeme obdivovať vo viedenskom Leopoldovom múzeu.